Deväť sugestívnych, znepokojujúcich, istou rukou napísaných poviedok o strate životných perspektív predstavuje azda najkompaktnejšiu, starostlivo vybudovanú prozaickú zbierku v maďarčine v novom tisícročí. Spisovateľská askéza Józsefa Gazdaga má jasn e rozoznateľný cieľ: objavovať a opísať hraničnú fázu ľudského bytia, ktorú si nikto iný v súčasnej maďarskej literatúre netrúfa spracovať, a ak áno, nerobí to s takou vervou ako on.