Škola kresťanská (1758), rozsiahla veršovaná skladba „o štyroch posledných veciach“ od františkánskeho básnika a spisovateľa Hugolína Gavloviča (1712-1787), patrí medzi najpozoruhodnejšie výtvory záverečnej fázy slovenského, ale i stredoeurópskeho literárneho baroka. Spolu s autorovou Valaskou školou mravúv stodolou (1755) tvorí literárne i duchovne komplementárny celok, zameraný na kultivovanie mravnej a duchovnej integrity kresťanskej osobnosti.

O to paradoxnejšia je skutočnosť, že dielo vychádza tlačou až 255 rokov od dokončenia. Sprístupnenie jeho textu umožní dôkladnejšie poznanie literárnej formy i myšlienkovej základne zachovanej Gavlovičovej tvorby. Zároveň prispeje k dotváraniu celistvejšieho obrazu domáceho slovesného umenia raného novoveku.