Najčítanejšieho a najkontroverznejšieho ukrajinského spisovateľa Vasyľa Škľara (1951) nazýva kritika otcom ukrajinského bestselleru. Treba však zdôrazniť, že Škľar si nevyberá ľahké ani komerčné témy, chce a vie sa popasovať s príbehmi, ktoré si vyžadujú seriózne naštudovanie histórie a dôkladnú prácu pri výstavbe sujetu. Autor mnohých kníh však šokoval ukrajinskú verejnosť zatiaľ posledným svojím románom Čierny havran.

Hoci spisovateľa kritika chválila za majstrovsky opísaný príbeh atamana Čierneho havrana a mladučkej Tiny, zároveň sa naňho zosypala hromada výčitiek – od obvinení z antisemitizmu až po podnecovanie nenávisti k Rusom, ktorých v románe nazýva Kacapmi či Moskaľmi. Kto však pozorne číta, zistí, že príbeh atamana bojujúceho proti okupantom a zároveň prežívajúceho najväčšiu lásku svojho života je predovšetkým majstrovským objektívnym obrazom istého úseku dejín, ktorý sa mal navždy vymazať z ľudskej pamäti.