Slovo prekladateľa: Nikdy nezabudnem na slová istého profesora strategického manažmentu, ktorý často opakoval, že „medicínsky obchod je jeden z najväčších a zároveň najšpinavších obchodov.“ Dodával tiež, že „ak si myslíme, že liek na rakovinu ešte nebol vynájdený, sme buď naivní alebo arogantní ku skutočnosti.“ Jeho slová vo mne rezonujú dodnes a jeho vyjadrenia ma nakoniec priviedli k publikovaniu tejto oči otvárajúcej knihy pre slovenských a českých čitateľov.

Kniha Rakovina – prečo stále umierame bez spoznania pravdy nie je o zavrhovaní a znevažovaní lekárov, liekov, liečebných procedúr a ortodoxného medicínskeho systému, ale kritizuje jeho súčasný stav, v ktorom do popredia neúmerne a agresívne vystúpila chémia na úkor prírody a samo-liečiacej schopnosti tela (homeostázy).

Táto kniha nikdy nemala uzrieť svetlo sveta a nikdy sa k vám nemala dostať, keďže medicínske ustanovizne, ktoré sú na tomto chemicko-liekovom systéme založené, si neprajú, aby ste sa informácie, ktoré vám autor podá, dozvedeli. Je totiž jedno, ako veľmi je dnešná onkológia vyspelá a moderná. Nie je ani o krok ďalej, ako bola pred 50 rokmi.

Kniha nie je len o rakovine a určite nie je len pre tých, ktorí sa o rakovinu z akéhokoľvek dôvodu zaujímajú. Je o celom onkologickom, ba i o zdravotníckom systéme ako takom.

Predovšetkým je však o zmene postojov človeka k vlastnému zdraviu a k uzdraveniu sa z chorôb. Tam, kde sa píše výraz „rakovina“, význam textu často zahŕňa i iné vážne ochorenia. Na svetovom knižnom trhu tento titul bol a je bestsellerom a vyvolal neslýchanú odozvu v mnohých krajinách medzi verejnosťou, ktorá dlho žila v sladkej nevedomosti. Keďže téma rakovina (a nielen rakovina) je téma o živote a smrti, táto nevedomosť ľudí bola a je nielen sladkou a nebezpečnou, ale aj, ako sme stále svedkami dennodenného umierania, i osudovou. A azda aj vďaka prebudeniu sa z tejto nevedomosti, vďaka týmto informáciám a čoraz väčšej uvedomelosti širokej spoločnosti, čo vedie k postupnému odmietaniu chemických liekov, majú ľudia na západe omnoho lepšie možnosti výberu liečby, prevencie, zdravej stravy a potravinových a výživových doplnkov.

Autor vás oboznámi s dianím na svetovej zdravotníckej scéne a ešte viac s dianím v jej kulisách. Tento systém a jeho kulisy na Slovensku a v Čechách nie sú o nič lepšie ako v USA či UK, ba systém je ešte horší, zhnilejší, skorumpovanejší, a čo je najhoršie, tá sladká a ubíjajúca nevedomosť národa pretrváva naďalej, v dimenziách širších ako na západe.

A teda, ako ďalej? Na Slovensku a v Čechách je potrebné prelomiť tú postkomunistickú železnú oponu, ktorou je hlavne tragická viera v to, že len lekár, verný sluha ortodoxnej medicíny, je ten, kto lieči a má sa na slovo poslúchnuť, nech by sa dialo čokoľvek - lebo lekár vie najlepšie. Znamená to, že ak lekár povie, že nám ostávajú dva týždne života, Boh chráň, aby sme ho neuposlúchli!?

Inou tragédiou sú rôzne tradície hodov, hostín, osláv a iných foriem zbesilého obžerstva. Za štandardnú hojnú hostinu sa pokladá taká, kde v priebehu 2-3 hodín Slovák či Čech dokáže pojať do žalúdka salámu s chlebom (ako predjedlo), hovädziu, zeleninovú polievku (na smrť uvarenú zeleninu), na bravčovej masti usmažený bravčový rezeň spolu so zemiakovým šalátom, možnože aj so slivkami (ale len zaváranými), Coca-Colu, krátko na to všetko ešte plnkou naplnený zákusok a samozrejme dehydrujúcu kávu a azda ešte aj pár pohárikov vodky na to. A čo tak ponúknuť hosťom krčah čerstvej vody namiesto cukrami, kyselinami a farbivami otrávených, sladených nápojov? Ale kdeže, zbláznili ste sa?! Viete, čo by povedali hostia? Že sme skúpi...

Ešte lepším, ale o to smutnejším príkladom sú hody naše veľkonočné, kedy sú košíky, ozdobené farebnými vajciami, naplnené klobásami, maslami, tzv. hrudkami (vyrobenými aj zo 40 vajec), soľou, ktoré nesieme do kostolov za účelom Božieho požehnania. (Žiaľ, musím priznať, že som sám býval účastníkom a svedkom toho všetkého a sám som do kostola takéto košíky s jedlom často nosieval.) Nuž, milí čitatelia, nedá mi nenapísať, že Pán Boh musí veľmi horko pri požehnávaní takéhoto jedla plakať a pravdepodobne žehnať toto všetko práve svojimi slzami.

Hľadiac na to všetko ma udivuje, keď častí účastníci takýchto hodov a jedáci týchto posvätených jedál po diagnostikovaní rakoviny (a nielen rakoviny), začnú bez meškania obviňujúco nariekať, že: „Trest Boží,“ zabúdajúc na to, že Boh (či v neho čitateľ verí, alebo nie) nie je trestajúci. Tresce sa vždy človek sám, svojím negatívnym myslením a nezodpovedným konaním. A tak príčinou choroby nie je trest Boží (ako naň mnohí zvaľujú vinu), ale sám človek.

Je teda najvyšší čas zmeniť pár vecí a treba ich zmeniť veľmi rýchlo a bezpodmienečne - pre zachovanie alebo pre nápravu zdravia, ktoré nám hádam ešte zostalo. V prvom rade treba zmeniť naše zmýšľanie, niektoré choré stravovacie návyky a tradície (možno aj niektoré piesne ako napríklad Nepi, Jano, nepi vodu!:-)), zmeniť náš chorobný dopyt po chemických liekoch, ktoré nás pomaly ale isto kántria, zmeniť nespravodlivé uctievanie lekárov (ČESŤ VÝNIMKÁM!) i naivné uctievanie celého, ziskovými farmáciami podporovaného, zdravotníctva. Len týmito zmenami myslenia, stravovania, masového odmietania chémie a novým DOPYTOM po ukradnutom zdraví môžeme zmeniť celý prehnitý systém zdravotníctva.

Návod na to, ako to zmeniť a ako zachrániť naše zdravie, vám dá táto kniha v podaní investigatívneho žurnalistu Phillipa Daya, ktorý práve ňou otvoril oči mnohým tým, ktorých dlho zahaľovala sladká a ubíjajúca nevedomosť.