Príbeh Lucy Gaultovej je mojou prvotinou od Williama Trevora, ale rozhodne nie poslednou knihou z tvorby tohto Íra, po ktorej siahnem. Už od úvodných stránok ma upútala neuveriteľná ľahkosť, s ktorou autor čitateľa prevádza Lucyným pribehom. Omamný pokoj, akým opisuje aj tie najvypätejšie situácie ostro kontrastuje s viacerými dramatickými udalosťami románu. Trevor začína svoje rozprávanie opisovať z pohľadu nezainteresovanej osoby - rozprávača, postupne sa však stáva viac osobnejší, vžíva sa do pocitov jednotlivých postáv, až napokon opisuje udalosti ich očami, tak ako ich vnímajú oni sami. Lucyn príbeh je jedným z tých románov, ktoré rozprávajú o osudnej udalosti na základe ktorej sa spustí reťaž nedorozumení a fatálnych dôsledkov nie práve najšťastnejších rozhodnutí.

Autor píše nevtieravým, podmanivým spôsobom a vy celú dobu dúfate v zvrat, vďaka čomu čítate so zatajeným dychom až do poslednej stránky. Hoci román má tragický podtón, po dočítaní sa neubránite spokojnosti a pokoju, ktorý táto kniha navodí, ani sympatiám k postavám, k ich bolesti, trápeniu, pocitu viny, ktorý si neustále nosia so sebou, kamkoľvek sa pohnú. William Trevor, je skrátka fantastický rozprávač!