Odsúdený Tomáš Pecha nastúpil na svoj ďalší trest pred viac ako dvoma rokmi. Bolo to v období, keď nad vchodom do väznice v Hradiskách ešte viala červená zástava a z ampliónov sa každú sobotu ozývali budovateľské piesne. Náhle zmeny, ktoré počas niekoľkých mesiacov zbúrali múr rozdeľujúci Európu, zasiahli aj nápravné zariadenia. Nový prezident vyhlásil amnestiu, vo väzení zostali len tí, ktorých pokladali za mimoriadne nebezpečných recidivistov. Pecha patrí medzi nich. Odsúdení nespokojní s tým, že ich sa rozsiahla amnestia netýka, obsadia a neskôr vypália takmer celý nápravný ústav. Pecha sa v poslednej chvíli pridá na stranu tých, ktorí sa plienenia väznice nezúčastňujú. Preberá na seba rolu hovorcu a stáva sa nekorunovaným kráľom všetkých väzňov v ústave. Navonok predstieraná spokojnosť má odpútať záujem dozorcov od jeho osoby. Väzňove ozajstné plány nepozná nikto. Krátko po obnovení poriadku vo vyhorenej väznici nastupuje na výkon trestu v Hradiskách Oto Hricík, Pechov starý kamarát. Postupne zasväcujú do svojich plánov ďalších kumpánov. Šesť odsúdených deň po dni, týždeň po týždni systematicky pripravuje útek spoza vysokých múrov najväčšieho nápravného zariadenia v republike. Ľudské životy pre beštie v pruhovaných košeliach nič neznamenajú.