Prvý diel denníkov **Ale Rachmanovovej** (Študenti, láska, Čeka a smrť) sa končí na sibírskej staničke, kde odovzdáva svoje denníky, v ktorých popisuje hrôzy boľševického prevratu, do rúk rakúskeho vojnového zajatca. Manželstvá v červenej búrke sú jeho pokračovaním z rokov 1920 až 1925 a začínajú sa vyznaním Rakúšana z lásky k ruskej študentke.
 Hoci si Čeka nevybojovala miesto v titule knihy, stále hrá v živote sovietskych občanov nemalú rolu. Násilie, ktoré sa dostávalo ku slovu v prvom diele denníkov, sa stáva rutinou, už sa nestrieľa – „reakčné a rozvratné živly“ odsudzujú „budovatelia svetlejších zajtrajškov“ na doživotnú otrockú prácu v trestaneckých táboroch. Strach, pud sebazáchovy a zúfalá túžba prežiť nútia ľudí zriekať sa nielen svojich snov a ideálov, ale i zásad.
Nový režim hlása voľnú lásku, komúny, nezáväzné krátkodobé partnerstvá, absolútny materializmus a ľúbostným citom opovrhuje ako buržoáznym prežitkom. Na pozadí tejto prudkej sexuálnej a spoločenskej obrody sa pred čitateľom odvíjajú veľakrát smutné vzťahy Aliných sestier a kamarátok, príbeh jej vlastného harmonického manželstva, či zrelý zväzok jej starnúcich rodičov.

 *Manželstvá v červenej búrke* nestratili na aktuálnosti, hoci od ich napísania uplynulo takmer deväťdesiat rokov. Nihilizmus a anarchia, citové otupenie a slepé nasledovanie ideálov versus dôvera vo vlastné srdce, hodnoty a okruh najbližších budú stále aktuálnymi témami.