Ukažka z knihy:

V čakárni u mojej psychiatričky hľadím doblba. Som tu sám vyše dvadsiatich minút. Doktorka má prestávku. Pozerám po tejto trochu ošumelej miestnosti. Počujem chôdzu. Pozdravili sme sa. Do čakárne vošla krásna voňavá žena. Prichádza k dverám ambulancie, hľadí na vývesku o ordinačných hodinách. Čierne kučeravé vlasy siahajúce po lopatky a tvárou dosť podobnou Halle Berry. Oblečená v červenom obtiahnutom elastickom tričku s bielym nápisom Sexy Woman, z ktorého jej div neidú vypadnúť pekne pestované trojky. V bedrových čiernych gatiach s vybíjaným opaskom sa jej vypína ten najkrajší okrúhly zadok aký som kedy videl, ktorý nádherne dotvára vynímajúce sa boky čo tvoria božskú siluetu postavy tejto devy. Pozrela na hodinky a obrátila sa na mňa s otázkou. Je tu pani doktorka? – Usmiala sa pri tom. Je teraz na oddelení. Príde tak za dvadsať minút. – Povedal som. Ona si rukou hrabla do vlasov. Kedy už konečne skončí nezmyselná móda soľných jaskýň a holých pupkov, pomyslel som si. - Prepáč... Bol si tu už niekedy? - Spýtala sa ma. Áno. Asi trikrát. Ja som u psychiatra vôbec prvýkrát. Aká je to pani doktorka? – Spýtala sa ma, a hneď si aj sadla vedľa mňa. Je veľmi milá a práca ju baví. – Stroho som odpovedal. Ja som Denisa, ale kľudne mi hovor Čakanka. – Predstavila sa a podala mi ruku. Mňa volajú Tino. Máš krásne meno. Máš indiánskych predkov? – Pýtam sa jej. Nie, nemám. Preto sa pýtaš, že som tmavá? Nie, ale pre to tvoje meno, po kvetine... Moje meno nie je po kvetine... – Zasmiala sa. ČAKANKA, vlastným menom Denisa: Asi meter sedemdesiatpäť centimetrov vysoká, čierne vlasy, snedá pleť. Je to proste obrovská kočka. Nič viac o nej zatiaľ neviem. Aha, dobre vonia. Prečo si tu? – Spýtala sa ma. Mám depresiu, ale nič vážne. Potrebujem sa len možno trochu vyrozprávať. – Vysvetľujem jej. Ona si znovu zahrabla rukou v hrive a spýtala sa. Prečo to nevyrozprávaš niekomu blízkemu? Lebo ja na teraz potrebujem profesionála.