Výskum akčného umenia na Slovensku vykazuje na základe politického vývoja pre rokom 1989 viaceré medzery. Alternatívne a neoficiálne umenie sa dostalo do pozornosti inštitucionálneho skúmania po roku 1989 ako jedna z ústredných tém, na základe čoho je dnes potrebná jeho podrobná analýza a dokumentácia vývoja.

Slovenské akčné umenie 60. rokov, ktoré vzniklo v kontexte komunistického režimu, nadobudlo v špecifickej spoločensko-politickej situácií určité charakteristické črty. Ťažiskom predpokladaného výskumu je obdobie rokov 1965-1972, ktoré je možné označiť za prvú fázu akčného umenia. Bolo poznačené pluralitou umeleckých smerov, čulýmimedzinárodnými kontaktami a slobodnými tvorivými experimentami. Táto etapa bola ovplyvnená prvými akciami po roku 1965 a od roku 1972 návratom k oficiálnej doktríne socialistického realizmu.

Výskum akčného umenia s predstaviteľmi ako Peter Bartoš, Július Koller, Vladimír Popovič, Jana Želibská, Milan Adamčiak a Róbert Cyprich a.i., tvorí rámec druhej časti knihy venovanej akciám Alexa Mlynárčika, ktorý v období rokov 1965-1972 zorganizoval viaceré významné akcie. Prvotným cieľom bolo zozbierať ich podrobnú dokumentáciu, pretože boli z dôvodu ich efemérneho charakteru ťažko zrekoštruovateľné. Mlynárčikov umelecký prínos získal výnimočnú pozíciu aj vďaka dlhoročnej spolupráci s francúzskym kritikom Pierrom Restanym, preto sa pozornosť zameriava na inšpiráciu filozofiou nového realizmu a odzrkadlenie tohoto smeru v jeho diele, ako aj na komparáciu kreatívnych prístupov L. Schwittersa, M. Duchampa či P. Manzoniho. Nové skutočnosti prinieslo priame porovnanie s inými akčnými umelcami a ich postupmi, na príklad s happeningami Allana Koprowa či Wofa Vostella.