Po druhej svetovej vojne sa z mnohých strán ozýval hlas: Nezmenilo hrozné masové vraždenie 20. storočia od základu obraz človeka?

 Autorka knihy, ktorá prežila štyri roky svojej mladosti v koncentračnom tábore v Ravensbrücku, mala dostatočne veľa dôvodov na to, aby si položila rovnakú otázku. Nedokázala si nájsť miesto ani pokoj v povojnovom svete. Rodinný ani profesionálny život jej nestačil, nedokázal utíšiť jej nepokoj a pocit odcudzenosti. Hľadala nikoho, kto by ju pochopil a pomohol jej – a našla spovedníka, kňaza Karola Wojtyłu.
  Príbeh priateľstva a jeho ovocie sú svedectvom, ktoré potvrdzuje pozitívnu odpoveď na otázku: kým je človek. Je to otázka, ktorej dnes ľudstvo čelí dramatickým spôsobom. Toto svedectvo treba vnímať ako dar. Je to dar veľkého pápeža pre hľadajúce ľudstvo.