V knihe Medzi sémantikou a epistemológiou jazyka sa Marián Zouhar vracia k svojej ťažiskovej téme – k referencii vlastných mien a deskripcií. Hľadá v nej ostrejšiu demarkačnú líniu, ktorá oddeľuje sémantiku od mimosémantických faktorov vstupujúcich do komunikácie. Túto líniu ignoruje napríklad referencializmus, podľa ktorého deskripcie sú referujúce výrazy. Zouhar toto stanovisko presvedčivo kritizuje. Ďalej obhajuje opodstatnenosť uplatňovania idealizácií a zjednodušení v sémantickej teórii prirodzeného jazyka. Všeobecnejšie tézy svojej práce podrobne zdôvodňuje vecnou analýzou pojmov, ktoré v nich vystupujú, a relevantných druhov jazykových výrazov, na ktoré sa vzťahujú.