Rozprávky kaukazských národov vybrala a prerozprávala Eva Maliti-Fraňová.

Podľa jednej prastarej legendy kedysi dávno lietal nad svetom boží posol s mešcom plným jazykov, ktorými chcel jeho pán - Boh - obdarovať ľudí a národy. Každému národu hodil z mešca jazyk, aby ľudia mali slová, ktorými nazvú všetko okolo seba aby sa mohli dorozumievať. Preletel ponad mnohé územia a rozdal národom jazyky. Keď už pomaly dokončoval svoju prácu, doletel nad vysoké končiare pohoria Kaukaz. Tu sa mu nečakane mešec roztrhol a na zem sa vysypala celá hrsť zvyšných jazykov. Tak sa stalo, že v skalnatých horských roklinách, kde vo veľmi ťažkých podmienkach prežíva len neveľký počet ľudí, si obyvatelia osvojili množstvo celkom rozličných jazykov a utvorili malé, až miniatúrne národy. Je ich tam vraj aj sto, ak nie viac. Sú medzi nimi nielen Oseti, Kabardi, Čerkesi, Balkari, Čečenci a Inguši, a tiež Abcházci a Rutulovia a Tati, ale aj Lakovia či Kumyci a mnohí, mnohí iní. Napríklad v Dagestane vedľa seba susedia dedinky, pričom v každej sa hovorí inou rečou. Ale dedinčania napriek tomu, že si nemôžu porozumieť, nažívajú v zhode a vo vzájomnej úcte. Obyvatelia Veľkého Kaukazu sa preslávili hrdosťou a zmyslom pre spravodlivosť. Svoje odveké predstavy a túžby uchovali v ľudových rozprávkach. Niektoré z nich nájdete v tejto knihe.