Táto kniha je román. Teda nie dokument. No, i keď mená sú zmenené a nie všetko je doslova tak, ako sa stalo, podobnosti nie sú náhodné. Mnoho osôb a udalostí som opísala podľa mojich autentických zážitkov. 60 rokov som sa chystala napísať túto knihu. Roku 1951 som bola najmladšou väzenkou Štátneho súdu. Málokto z tých, s ktorými som prežila svoje „kriminálne“ roky, je ešte nažive. Venujem túto knihu pamiatke svojich rodičov, svojej sestry, svojho manžela a všetkých, s ktorými som bola zavretá, a ktorí sa tejto knihy nedožili.