Kolektívna monografia sa sústreďuje na štyri modely morálnej filozofie, štyri podoby reflexie bytostne vzťahového charakteru ľudskej existencie: existencialistickú verziu etiky S. de Beauvoirovej, koncepciu človeka ako sebainterpretujúcej sa bytosti Ch. Taylora, etickú koncepciu V. Hösleho zohľadňujúcu širšie spoločenské, politické a prírodné kontexty ľudského života, a environmentálnu etiku H. Rolstona. Cieľom publikácie (ktorá môže zachytiť len výsek z celého spektra aktuálnych filozoficko-etických prístupov, je prispieť k objasneniu povahy súčasného etického myslenia na pozadí otázky, aká etika by bola primeraná našej dobe. Autori sa snažia ukázať jedinečnosť analyzovaných koncepcií v ich prístupe k ľudskému étosu, ich nezastupiteľnosť a súčasne sa vyrovnávajú s otázkou, v akom zmysle možno uvažovať o ich komplementarite. Výsledkom skúmania je poznanie, že analyzované koncepcie poukazujú na nebezpečenstvo inštrumentalizácie, a to tak vo vzťahoch človeka k sebe samému a k spoločnosti, ako aj k prírode. Zároveň sú nezastupiteľné pri objasňovaní otázky, ako dnes - v kontexte súčasných morálnych problémov - chápať antropologickú problematiku: koncepcia S. de Beauvoir svojím dôrazom na dvojznačnosť ľudskej situácie nútiacej človeka riešiť otázky, prečo a v akých podmienkach chce žiť; Taylorova koncepcia svojím chápaním človeka ako bytosti, k povahe ktorej patrí nesamozrejmosť, a tým aj nutnosť samu seba interpretovať; koncepcia V. Hösleho svojou tématizáciou zakotvenia človeka v spoločenských (zvlášť inštitucionálnych) i prírodných súvislostiach; Rolstonova koncepcia vyzdvihnutím pozemšťanstva človeka ako člena širšieho spoločenstva obyvateľov Zeme.