Tisíc a jedna noc je zbierka orientálnych príbehov, ktorá sa dávno stala súčasťou svetovej literatúry. Inšpirovalo sa ňou veľa slávnych spisovateľov, hudobníkov a výtvarníkov. Zbierka mala veľký vplyv aj na európsku rozprávkovú tvorbu a folklór. Arabský text je štandardný a najznámejší, hoci iba málo prekladateľom sa ho podarilo preložiť celý (Payne-Burton do angličtiny, Salje do ruštiny, Littmann do nemčiny, Tauer do češtiny a teraz Ján Pauliny do slovenčiny).

Rozprávaniami o zvieratách sa začína tretí diel Tisíc a jednej noci. Človek je zlý, hovoria si zvieratká, a preto musíme byť opatrné a prefíkané. Ich konanie často zachádza za oficiálny morálny kódex a pohybuje sa v rovine pragmatizmu: Dobré je to, čo je dobré pre nás, myslia si zvieratká. Rozprávanie o ’Alím ibn Bakkárovi a Šamsannaháre je príbehom o nenaplnenej túžbe dvoch nešťastných zaľúbencov. ’Alí a jeho milá sú mučeníkmi lásky. Prekvapuje ich mravná čistota a odhodlanie zomrieť za úprimné city. Vnáša to do rozprávania vážny, takmer prísny tón. Toto rozprávanie je jedným z mála tragických príbehov v Tisíc a jednej noci. Aristokratický svet kalifových palácov sa neuzavrel iba pred zaľúbeným ’Alím ibn Bakkárom, ale aj pred nepravým kalifom, bohatým kupcom, ktorého láskou ohrdla krásna sestra kalifovho dvorana Dža’fara Barmakovca. Rozvrátený vzťah dvoch mladých ľudí usporiada sám kalif Hárún ar-Rašíd, dobrácky a chápavý vládca. Takmer románový rozmer má v 3. zväzku Rozprávanie o Kamarazzamánovi, jeho manželkách a jeho dvoch synoch: rozprávanie sa skladá z niekoľkých príbehov, do ktorých zasiahnu džinovia. Rozmarní a nezodpovední duchovia vzbudili vášnivú lásku v dvoch mladých ľuďoch, no potom ich ponechali osudu a o následky svojho vyčíňania sa nezaujímali. Rozprávanie o ’Alá’addínovi Abu š-Šámátovi sa začína neuveriteľnou epizódkou o vyliečení mužskej neplodnosti. Na svet prichádza ’Alá’addín, budúci hlavný hrdina tohto dobrodružného príbehu. Miluje krásnu Zubajdu a všetko by sa dobre skončilo, keby do deja nevstúpil Ahmad Kamákim Sarrák, slávny zlodej z Bagdadu. Ukradne kalifovi prsteň, meč, rúcho a lampu a podstrčí to do ’Alá’addínovho domu. Podozrivý ’Alá’addín uteká z Bagdadu a žije ako utečenec dlhé roky v cudzine, kým jeho syn Aslán neodhalí jeho nevinu. Rozprávanie mimovoľne prechádza z prostredia všednej reality do sveta dobrodružstva a napokon na kalifov dvor, vysnívané miesto krajšieho života. V Rozprávke o Abú Muhammadovi Lenivcovi nie je spočiatku nič tajomné a nepochopiteľné. Abú Muhammad je lenivý, chudobný mládenec, ktorého živí jeho rovnako biedna matka. K zmene dochádza, keď mu kupec Abú Muzaffar donesie z Číny zázračného opičiaka. Opičiak spraví z tohto hrdinu bohatého človeka, nie však zadarmo. Ukradne mu manželku a Abú Muhammad si ju musí ísť pohľadať. V 3. diele sa nachádzajú aj anekdotické rozprávania o veľkodušných ľuďoch a napokon zábavné Rozprávanie o čističovi na bitúnku a vznešenej panej. Naivný čistič vyrozpráva svoj príbeh v Mekke hlavnému predstavenému výročnej púte. Toho príbeh ohromí. A zrejme rovnako prekvapí aj nášho čitateľa. Ilustrátor 3. zväzku: Peter Pollág