Tmeliacim prvkom troch relatívne samostatných príbehov románu *Druhé telo* je kamenný prsteň z obdobia Etruskov, živá voda z troch prameňov šťastia, lásky a zdravia a teória o vzkriesení, druhom tele presvedčenie, že pri vzkriesení nejde o vzkriesenie duše, ale vzkriesenie tela, toho tela, v ktorom sme žili.
 Hlavný hrdina, mŕtvy spisovateľ, čiastočne alter ego samého Pavića, dostane do daru kamenný prsteň. V súvislosti s legendami, čo sa o ňom dozvedel, začína pátrať po jeho pôvode, pričom zistí, že podobný prsteň vlastnili aj veľké postavy srbského písomníctva Zaharija Orfelin a Gavril St. Venclović obidvaja sa predstavia v príbehoch o tajomnom kamennom prsteni a peripetiách spojených s jeho získaním či vlastnením.
 Knižka je napísaná tradične strhujúco, s maximálnym rozprávačským zanietením, novinkou sú sebaironické poznámky, aké sa v doterajších Pavićových románoch nevyskytli