Lenku Lavrincovú poznajú čitatelia Bojovníka ako jeho redaktorku, autorku mnohých článkov, úvodníkov, umelecky spracovaných príbehov a rovnako aj ako poetku. A práve pri poézii sa chceme tento raz zastaviť. Nedávno jej totiž vyšla veľmi sympatická básnická zbierka, ktorú nazvala „Dar nad všetky dary“. Formou je to väčšinou poézia vo voľných veršoch, avšak oveľa dôležitejší ako stavba veršov je ich obsah. V úvodnej časti sú básne s tematikou vojny a s ňou spojenými utrpeniami, pričom autorka vyslovuje hlbokú úctu umučeným v koncentračných táboroch a mučiarňach gestapa. Napríklad úvodná báseň „Pod rozkvitnutou jabloňou“, inšpirovaná návštevou Osvienčimu a Brezinky, alebo „Srdce“, venovaná spomienke na Mirka Nešpora. Uctieva si všetkých tých, ktorí bojovali na frontoch i v Povstaní za oslobodenie spod fašizmu. Táto téma jej je skutočne blízka, lebo jej otec bol jedným z veliteľského kádra partizánskeho oddielu Čapajev v Zakarpatsku na Ukrajine. V nasledujúcich častiach, je ich spolu šesť, zaznievajú aktuálne občianske témy, ku ktorým pristupuje s vyhraneným sociálnym, ľudským cítením, napríklad o bezdomovcoch, problémoch manželského života a v básni „Prerušený let“ je to aj nezmyselná vražda študenta Daniela Tupého, ktorá vyvolala veľkú pozornosť celej našej spoločnosti a odsúdenie násilia. Píše o ťažkom ľudskom údele, ale zároveň vidí aj východiskové svetielka z neho... (Vladimír Klobušický)