Tretí zväzok monumentálnej historiografickej práce jedného z najvýznamnejších politikov a spisovateľov XX. storočia, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru, mapuje obdobie vlády Viliama Oranžského, boje na nezávislosť Spojených štátov, vojnu s Napoleonom až po víťaznú bitku pri Waterloo.

„Počas obdobia zahrnutého v tomto zväzku, menovite v rokoch 1688 až 1815, ovplyvnili vývoj ľudstva tri revolúcie. Odohrali sa v priebehu jedného storočia a všetky vyústili do vojny medzi Britániou a Francúzskom. Anglická revolúcia z roku 1688 viedla k vypudeniu katolíckeho kráľa z britských ostrovov a Britániu vohnala do neľútostného zápasu s posledným veľkým francúzskym kráľom, Ľudovítom XIV. Americká revolúcia z roku 1775 rozdelila po anglicky hovoriace národy na dve vetvy s rozdielnymi postojmi a osudmi, napriek tomu, že ich v zásade aj naďalej spájal spoločný jazyk, tradície a právny poriadok. Silou a terorom, ktorý nemal až do boľševickej revolúcie z roku 1917 vo svete obdobu, vyhlásilo roku 1789 Francúzsko princípy rovnosti, slobody a práv človeka. V tieni týchto politických otrasov prebiehali revolučné zmeny aj vo vede a výrobe. A práve tie položili základy priemyselného veku, v ktorom dnes žijeme. Reformačné náboženské nepokoje konečne ustali. Od týchto čias už Britániu rozdeľovali vždy iba praktické stranícke otázky, nie vierovyznanie a Európu už odvtedy sužovali len mocenské a národnostné spory. Zatiaľ čo staršie ideály smerovali k vízii náboženskej jednoty, teraz sa na kontinente rozhorel zápas za povznesenie jednotlivých národných záujmov. No v tomto boji už náboženské prúdy zohrávali zanedbateľnú úlohu.“