Niekto hovorí, že modlitba je rozhovor s Bohom. Iný zasa, že je to monológ, na ktorý Boh odpovedá splnenými alebo nesplnenými prosbami. Kedy sa modliť? Začínať a končiť deň modlitbou, alebo sa na Boha obracať vtedy, keď už sa nám vlastné sily mália, keď sme v koncoch, keď sami nevládzeme? Modliť sa predpísanými slovami, alebo slovami, ktoré nám tryskajú ako okamžitá improvizácia zo srdca? Je modlitba len prosba? Múdri a zbožní, ale aj menej Bohu oddaní múdri ľudia sa stáročia zaoberajú touto zvláštnou formou ľudskej výpovede – o Bohu, ale najmä o sebe, o svojej viere, nádeji, dúfaní aj zúfaní. Výsledkom ich premýšľania sú esencie ich múdrosti a skúsenosti, krátke, hutné výroky, ktoré nás oslovujú, pretože v sebe skrývajú poznanie. Stovky výrokov, desiatky autorov, od staroveku po dnešok, lebo táto múdrosť pretrváva veky. Múdrosť o stretávaní sa s Bohom. Prostredníctvom slov, ktoré nazývame modlitba.