Autistické dieťa sa nevie samé hrať, resp. jeho spontánna aktivita ho postupom času nesocializuje, ale práve naopak – odvádza ďalej od sociálne akceptovateľného správania, ktorým by sa dieťa mohlo zaradiť do života rodiny a spoločnosti. Je úplne neschopné alebo má významne zníženú schopnosť postarať sa samé o seba, samostatne si organizovať život, tvorivo, konštruktívne a sociálne prijateľne tráviť voľný čas, zapájať sa do organizovaných sociálnych aktivít intaktnej populácie, respektíve rovesníkov s iným druhom postihnutia a vlastnej rodiny. Je nesmierne náročné porozumieť uzavretému svetu autizmu, nájsť most, ktorým by sme objavovali cestu k porozumeniu a k spoznaniu svojského sveta každého autistu.