Obdivuhodný človek minulého storočia – teológ, kazateľ, profesor, filozof, muzikológ, hudobník, misionár, lekár i nositeľ Nobelovej ceny za Mier (1953) – Albert Schweitzer nám na 72 stranách približuje príbeh svojich detských a študentských čias. Už v jeho mladosti možno pozorovať zárodok ním propagovaného filozoficko – celoživotného postoja úcty k životu.

Kto chce pochopiť tohto obdivuhodného muža, ktorý sa už ako vysokoškolský profesor rozhodol znovu sadnúť do "školských lavíc medikov", aby mohol ako lekár a misionár pôsobiť medzi africkými domorodcami, nemôže neprečítať túto vzácnu knižočku, ktorá až dojemne dáva nahliadnuť do toho, čo všetko sa vírilo v hlavičke chlapčeka a mládenca Schweitzera. Mimo iného sa v nej dozvie, že prvá vec, na ktorú sa Albert ako dieťa pamätal je spomienka na "čerta", ktorý sa zjavoval v kostole, ale i to, že preplakal celú cestu, keď ho po prvý raz viedli do školy. Dozvieme sa, že jeho teta, nútiac ho cvičiť na klavíri, stále hovorievala: "Nevieš na čo sa ti raz hudba v živote môže zísť." – Zišla. O niečo neskôr za peniaze, ktoré získaval svojim koncertným turné po Európe, založil v Africkej Lambarene nemocnicu.