V tejto elegantnej a múdrej knižke rozoberá Ian Buruma najosudovejšie roky japonskej histórie, obdobie takých dramatických premien, aké prežila máloktorá krajina. V priebehu len niečo vyše 100 rokov – odo dňa, keď komodor Matthew Perry priplával na svojich čiernych lodiach – sa toto ostrovné cisárstvo z doby pred industriálnou revolúciou pretransformovalo na expanzívnu, militaristickú diktatúru, ktorá v podstate vytlačila z Ázie britskú, francúzsku, holandskú aj americkú nadvládu – a potom klesalo do úplného úpadku, aby sa napokon vynorilo ako demokracia pseudozápadného štýlu a ekonomické dynamo pod silným americkým vplyvom. Čo vysvetľuje búrlivé seizmické zmeny, ktoré tak násilne vrhli tento malý ostrovný národ na javisko sveta? Ian Buruma vidí príčiny čiastočne v tom, že ide o históriu novo zjednoteného národa, ktorý mal pocit, že musí dobehnúť tradičné západné mocnosti ako Nemecko a Taliansko: proces, ktorý predstavoval okrem kolonizačnej expanzie navonok aj vnútornú kultúrnu konsolidáciu a prepracovanie spoločného dedičstva. Japonsko bolo zároveň vždy veľmi otvorené importu dobrých myšlienok a súčasne veľmi citlivé na to, aby ich vplyv prešiel karanténou. Táto bipolárna zmätenosť mala dramatické následky, ktoré pretrvávajú až dodnes.