Básnik sa vracia a súčasne aj po prvýkrát prichádza. Nie, to si neprotirečí, stáva sa to, keď písanie protirečí moci svojej doby. A tak s výnimkou Sliepky v katedrále táto kniha obsahuje básne doteraz knižne vôbec nepublikované – predovšetkým v dôsledku dlhého komunistického zákazu aj nekrátkej postkomunistickej ignorancie.

Kniha prináša (okrem strateného cyklu Vnútorné okno) to podstatné z básní osamelého bežca Petra Repku (nar. 14. januára 1944 v Bratislave) od jeho začiatkov v šesťdesiatych rokoch až po pád komunizmu r. 1989, ba ešte aj kúsok ďalej. Po tom, čo nachádzame chronologicky zoradené v tomto zväzku, nasleduje už jeho jedinečná veľká séria (dosiaľ) štyroch kníh Že-lez-ni-ce. Ten nový megacelok bude potrebovať vlastnú objemnú knihu s obrovským množstvom kombinácií.

Toto zobrané vydanie Básní Petra Repku nám predovšetkým znovu ponúka nezabudnuteľný, nonkonformný, mnohé tradície búrajúci a pre slovenskú poéziu druhej polovice XX. storočia profilujúci a iniciujúci debut Sliepka v katedrále z roku 1969, ktorý stihol ešte uniknúť padajúcej gilotíne normalizačno-okupačnej cenzúry, ale vzápätí na dlhé roky celkom vypadol z verejnej literárnej scény, vygumovaný prstom „veľkého brata“. Knižnému debutu predchádzajú rané básne z čias formovania sa skupiny Osamelí bežci, publikované predovšetkým v časopise Mladá tvorba od roku 1962 – a po ňom nasledujú „pookupačné“ cykly a rukopisy, ktoré už nemali šancu vyjsť knižne: cykly Med-itácie a Pálenie hračiek (1970) boli určené pre Mladú tvorbu, ale ten druhý už stihol iba zhorieť spolu s posledným, zničeným číslom práve zakázaného časopisu. Rukopis zbierky Obdobie podnebia a cykly Luminal, Hurtovňa, Pútnické haiku a Abeceda vznikli postupne už v Nemecku, kam sa Peter vysťahoval roku 1973 za svojou manželkou Angelou (známou prekladateľkou) a kde pracuje a žije dodnes.