Debut trnavského básnika Juraja Žemberu zaujme hneď v prvej chvíli svojím rozsahom, ktorý ho posúva skôr do kategórie výber z diela či zobrané spisy. Ide totiž o netypicky rozsiahlu prvotinu autora v zrelom básnickom veku, ktorého poézia ešte vždy dozrieva, hoci evidentne prešla určitým vývojom a postúpila aj neľahké hľadanie vlastnej osobitosti. Nemenej zaujímavé je grafické riešenie knihy, množstvo pôsobivých figurálnych ilustrácií od manželov Piačkovcov.

Juraj Žembera sa vo svojej zbierke Právo prvej noci pridržiava svojich veľkých lyrických vzorov, ktoré nachádza predovšetkým v poézii konkretistov. Môžeme tu nájsť viacero formálnych znakov tejto poézie. Žemberove texty sú zväčša rozsiahle básnické útvary, písané širokodychým voľným veršom a miestami nadobúdajú prozaický charakter. Žánrovo majú najbližšie k pásmu, pretože sa autor jednostaj snaží navrstvovať obrazy na apriórnu tému. Takisto využíva válkovský princíp opačného videnia a montáže. Ani stratégia približovania vzdialených a odľahlých skutočností s cieľom prekvapivého stretnutia Žemberovi nie je cudzia... Jaroslav Vlnka in Knižná revue 2006/08