Románový debut slávneho kolumbijského spisovateľa. Márquez ho napísal v roku 1955 ako dvadsaťsedemročný a situoval ho do Maconda, typického mestečka kolumbijského karibského regiónu. V tomto prostredí sa odvíja tragický príbeh francúzskeho lekára, ktorý sa tu usadil, ale nevedel sa zžiť s jeho obyvateľmi. Lekár prežíva hlboké pocity existenciálnej osamelosti a napokon spácha samovraždu. Penzionovaný plukovník sa vzbúri proti despotickému starostovi, ktorý odmietne pochovať nebožtíka na cintoríne, a postará sa o pohreb. Márquez v románe cieľavedome narušil časovú chronológiu a počas pohrebného obradu, ktorý trvá asi hodinu, spomínajú na nebožtíka z rozličných zorných uhlov príslušníci troch generácií - plukovník, jeho dcéra Izabela a malý vnuk.