Jeho revolta proti akademizmu strhla koncom 19. storočia vlnu odporu. Bol terčom urážok, ale aj nadšeného obdivu. Pre jedných bol šíriteľom pornografie, pre iných zase otcom novej maľby. Rakúšan Gustav Klimt bol presvedčený, že „umenie je o slobode“. Jeho maľba bola oslavou života, ale najmä ženy. On je moderným tvorcom tajomnej a dráždivej femme fatale – osudovej ženy. Stal sa ikonou viedenskej secesie. „Kto sa chce o mne ako umelcovi niečo dozvedieť, ten nech sa pozorne pozerá na moje obrazy a z nich nech sa snaží poznať, čo som a čo chcem,“ povedal raz Klimt, ktorý zásadne odmietal autoportréty. Nerád sa opisoval. Nechával za seba rozprávať obrazy. Svojim obľúbeným témam však venoval maximálnu pozornosť. Ženy, život a smrť. Magický kaleidoskop, ktorý Klimt posunul do neznesiteľne ľahkého tanca.