Július Vanovič /1935/ ani v knihe Heretikon, ktorá prináša výber z jeho publicistiky z obdobia tesne pred rokom 1989 až do dnešných dní, nezapiera svoju podstatu a rehabilituje polemickú esej v slovenskej literatúre. Jeho texty sú nielen diagnózou či analýzou doby, ale i svedectvom mravného zápasu s mravnými figúrkami vystupujúcimi a panujúcimi v nej. Už názov naznačuje, že ide nielen o pokúšanie a narúšanie ustálených, páchnucich vôd myslenia, ktorým je autor už známy, ale zároveň ponúka očistnú nádej duchovnej terapie, filozofickú a polemickú výzvu k mravnéhu heroizmu a obnove vytrácajúcej sa spirituálnosti, je dôkazom, že intelektuál v prelomových časoch zasahuje aj do oblasti mimo svojho odboru.