V tomto diele Proust z područia faktov oslobodil prchavé dojmy a obrazy, ťažko postihnuteľné záchvevy, zachytil najnepatrnejšie odtienky citov a pocitov. Poetické prvky sa tu snúbia s humorom a krutou iróniou. Zmyslom diela je hľadanie pravdy o živote prostredníctvom znovuprežívania minulosti a jej zachytenie v tvorivom akte. Kľúč k tomuto putovaniu po pamäti možno objaviť vo zväzku uzatvárajúcom cyklickú kompozíciu a príznačne nazvanom Čas znovu nájdený: stratený čas si možno opäť sprítomniť v prúde vedomia prebudeného spomienkou a pred zabudnutím ho zachrániť umeleckým dielom.