Rané upanišady (asi 7. – 5. stor. pred n. l.) patria k najstarším dochovaným filozofickým textom na svete. Predmetom filozofie upanišád je sebapoznanie, t. j. poznanie vlastnej podstaty, ktorú nazývajú Átmá alebo Brahma. Upanišady predstavujú základ mnohých indických filozofických a náboženských systémov. Hoci vznikli v dávnej minulosti, ich myšlienky nie sú vzdialené ani súčasnému človeku. Prehovárajú k ľuďom naprieč tisícročiami a kultúrami. Publikácia prináša komentovaný preklad desiatich, tzv. hlavných upanišád: Íša, Kéna, Katha, Prašna, Mundaka, Mándúkja, Taittiríja, Aitaréja, Čhándógja a Brhadáranjaka. Slovenský preklad vychádza zo sanskrtských originálov a pridržiava sa interpretácie Šankaru (asi 7. storočie), ktorý sa považuje za jedného z najvýznamnejších predstaviteľov indickej filozofie. Preklad dopĺňa rozsiahly úvod a slovník vybraných sanskrtských pojmov. Úvod sa venuje problematike datovania upanišád, spôsobom tradovania véd a upanišád, otázke literárnych kvalít upanišád, metódam ich prekladu, Šankarovej interpretácii, upanišadovej meditácii a symbolike podľa Šankaru, ako aj ďalším špecifikám jazyka upanišád.