Niekedy stačí naivný pohľad mladého dievčaťa, aby sa začal príbeh, ktorý zmení životy dvoch rodín a celého sveta. Anna, šestnásťročná školáčka z malého mesta v severnom Taliansku, po krátkom romániku otehotnie. Aby si zachránila povesť, vydá sa za excentrického staršieho rodinného priateľa a presťahujú sa na nehostinné miesto na juhu. Udalosti ich života na vidieku prebiehajú paralelne s vojnou a nastupujúcou hrozbou fašizmu a my sledujeme, ako sa spoločnosť vyrovnáva s úzkosťou a smútkom.

Spočiatku na scéne dominujú intímne drámy a to, čo sa deje za štyrmi stenami, je čosi vzdialené, ale vojna je neúprosná. S bombami prichádzajú dôležité rozhodnutia a extrémne činy: scéna sa otvára, dýcha bolesťou, pýta si dôstojnosť a strach je bežným platidlom. Keď sa konečne skončí, tých nemnoho, ktorí prežili, bude musieť čeliť prázdnote plnej nezodpovedaných otázok. Anna, teraz už vdova, sa na to pozerá ako svedok generácie, ktorá si nemohla vybrať, pretože Dejiny s veľkým písmenom rozhodli za všetkých. Jadrom románu je záujem o zážitky, ktoré prehlbujú a umŕtvujú existenciu: cudzoložstvo a nálety, hádky a bombardovanie. Natalia Ginzburg sa pýta, ako môžeme čestne konať, keď čelíme katastrofe, a ako môžeme milovať, aj keď v sebe nesieme zmätok.

Natalia Ginzburg bola jedna z najdôležitejších talianskych spisovateliek 20. storočia, ktorá sa vo svojich dielach venovala rodinným vzťahom, dôsledkom fašistickej politiky na taliansku spoločnosť, druhej svetovej vojne, ktorá menila životy aj obyčajných ľudí a testovala ich charakter, životu v povojnovom Taliansku a filozofii. Písala romány, poviedky a eseje, za ktoré získala cenu Strega a cenu Bagutta.