V ťaživej atmosfére a biednom položení sa v roku 1945 v Ríme stretávajú tri osobnosti slovenskej poézie − „vydedenci všetkých svetov“ Rudolf Dilong, Karol Strmeň a Ján Okáľ − a spoločne napíšu jedinečnú modernú baladu Traja slepí, ako hlboké svedectvo tých dní, keď mnohí navždy stratili svoju vlasť. Reprezentujú tak tisícky ľudí, čo nedobrovoľne opúšťajú svoju vlasť, zanechávajú všetko, stávajú sa vyhnancami a odchádzajú do exilu. Pred sebou majú viac ako neistú budúcnosť. Mnohí z nich sa späť už nikdy nevrátia. Tragika chvíle vo vyhnanstve sa kruto zvýrazňuje v závere tohto pohnutého roka − počas vianočných sviatkov, ktoré sa tradične spájajú s obrazmi domova a rodiny.

Táto nielen svojím vznikom ojedinelá básnická skladba ostala dlho v rukopise. Bezmála osemdesiat rokov bola neznáma a zabudnutá. Dnes sa predstavuje slovenským čitateľom po prvýkrát v limitovanom bibliofilskom vydaní.

Sprievodnú štúdiu napísal Matúš Marcinčin.