Katalóg k výstave sérii starej grafiky zo zbierok Ernesta Zmetáka a Danice Zmetákovej. Je zameraný na vzťahy dvoch kultúrnych oblastí – francúzskej a nizozemskej – ako sa inšpirovali a zároveň si zachovali vlastnú identitu. Výber diel poskytol prehľad od biblických príbehov, videných očami protestantov v 17. storočí, k ničím nerušenej hravosti a roztopašnosti francúzskeho rokoka 18. storočia až do začiatkov revolučných premien v 19. storočí. Francúzi vtedy naplno využili novoobjavené grafické techniky a tlačiarenské postupy, vytvorili z nich účinný nástroj politickej satiry alebo propagandy hospodárskych či technologických úspechov. Na druhej strane holandskí grafici 19. storočia sa snažili o dokonalé ovládnutie nových grafických techník a obnoviť slávu flámskych majstrov 16. a 17. storočia.

Najstaršia francúzska grafika v kolekcii je dielom Leonarda Gautiera a reprodukuje Michelangelov Posledný súd zo Sixtínskej kaplnky. V súbore prevládali práce rytcov a litografov 18. a 19. storočia. Napríklad: významného portrétistu Françoisa Chéreaua (1680 – 1729), jedného z najznámejších medirytcov francúzskeho rokoka Jacquesa-Philippea Le Basa (1707 – 1783), Claudea Augustinea Duflosa (1700 – 1786), syna známeho medirytca Claude Augustin Duflos (1665 – 1727), maliara a medirytca Philliberta Louisa Debucourta (1756 – 1832), Louisa Jacquesa Beaublého (činného 1801 – 1819) alebo medirytca Charlesa Alberta Waltnera (1846 – 1925). Raritou je portrét kniežaťa Christiana von Hardenburg (1808), vyhotovený technikou „physionotrace“, ktorú si nechal patentovať Edme Quénedey (1756 – 1830). Väčšia kolekcia portrétov vyhotovených touto technikou, sa nachádza v Britskom múzeu v Londýne. Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch, je na Slovensku jedinou zbierkotvornou inštitúciou, ktorá uchováva takýto exemplár.

Z diel nizozemskej proveniencie boli zastúpené práce Jana Ditmaera (1538/1558 – 1603), Adriaena Collaerta (1560 – 1618), Willema van Swanenburgha (1580 – 1612), Adriaena van Ostade (1610 – 1685), Pietra van Lissebettena (1630 – 1678), Jacoba Peetersa (1637 – 1695), Valentina Lefebvreho (1642 – 1682), ale aj mladších autorov, napríklad Jana Punta (1711 – 1779).