Táto kniha určite nie je všedná. Je to antológia poetiek a básnikov, ktorí sú alebo boli (tí, čo už nie sú medzi nami) nevidiaci. Niektorých pripravil osud o zrak od narodenia, iní oň prišli v detstve či v dospelosti. Uzavretí do večnej tmy – ale ich verše svedčia o tom, koľko z nášho sveta v skutočnosti vidia, koľko toho o ňom vedia, koľko vedia o ľudských vzťahoch a podstate nášho bytia!

Zvykne sa hovoriť, že ľudia, ktorí nedisponujú tým azda najdôležitejším ľudským zmyslom, sú obdarení vyššou mierou senzitivity ostatných zmyslov. Asi to platí. Ale tí, ktorých básne sú v tejto knihe, disponujú aj schopnosťou tvorivo narábať so slovami a ich významami, esteticky zobraziť „nevidenú“ realitu, svoje poznanie, pocity a city. Ich situáciu presne vystihujú verše jedného z nich, Ivana Čičmanca: „Tam v tichosti, v tme, / ktorá už nie je tmou, vnútorným / hmatom znovuobjavíš / poddajné kontúry všetkých vecí, /ich tajomné, sebatvorné /opojenie...“ Čítajte, prosím, túto knihu s otvorenými očami a srdcom, ale aj „vnútorným hmatom“!

Knihu inicioval a zostavil Milan Resutík a edične pripravil Igor Hochel. Ako ilustrácie sú použité výtvarné diela nevidiacej sochárky Marianny Jánošíkovej-Machalovej, dizajn a zalomenie publikácie Matúš Chalupa.

Celá publikácia je k dispozícii aj jako audiokniha cez QR kód, ktorý je uvedený na záložke v knihe.