Miroslav Kapusta je slovenský spisovateľ a básnik, člen Spolku slovenských spisovateľov a vedúci pobočky PARS ARTEM pre banskobystrický región. Doteraz vydal 16 kníh (poézia, próza, knihy pre deti). Básnická zbierka – KÝM ZASPÍM..., je jeho v poradí už 8. zbierka poézie, v ktorej autor odráža všetko čomu verí, čím žije, čo za svojich 70 rokov stihol nažiť, ale ešte nestihol vložiť do svojich predchádzajúcich diel. Ako básnik, kým je teda ešte tu, dovoľuje si metaforicky vo svojich básňach zľahka podotknúť, že: Človek by sa mal vždy snažiť o dobro, pomôcť slabšiemu ak je treba a v rámci vzťahov dbať aspoň o dodržanie svojho slova v danom sľube, lebo to pokladá za základ pri budovaní vzájomnej dôvery a zároveň to považuje aj za prejav úcty nielen k osobe, ktorej ho človek dá, ale i k sebe samému. Je tiež zmierený so všetkými hlúposťami, ktoré kedy vykonal, dokonca aj s tými, ktoré si nikdy neodpustil a ktoré sa mu nepodarilo napraviť, lebo bez nich by to už nebol on, ale niekto úplne iný! A verí v "motýlí efekt", pretože v tomto svete a teda aj v živote každého, všetko so všetkým súvisí a keď príde ten čas a aj on pocíti znásobený dotyk vánku jeho krídel, je pripravený niesť aj zodpovednosť za všetky svoje chyby, dokonca i za tie, ktoré mu snáď ešte len bude dopriate vykonať, lebo taký život si vybral, taký žije a iba ten ho pripravil na všetko, čo so s ním súvisí. Aj to, nespoliehať sa veľmi na druhého, pretože aj tí druhí majú čo robiť, aby sa popri inom stíhali venovať náprave vlastných chýb a hriechov, kým aj k ním raz dôjde – zosilnený závan v mávnutí krídel motýlích!

Ilustrácie: Miroslav Pazdera

Už v roku 2017, po autorovej prvej zbierke krátkych próz – ŠTEPENÝ ČERTOM, súbore jednoduchých príbehov zo života, bolo zjavné, aj vzhľadom na jej ohlas u čitateľa, že sa autor časom pokúsi o ďalšie, nezávislé pokračovanie. Aj sa tak stalo. Jeho druhá zbierka krátkych próz dostala názov TRAFENÝ ANJELOM. Keďže sa týmto čerti a anjeli v názvoch jeho kníh vyčerpali, jeho tretia kniha sa volá LEN TAKÉ KECY. Tak ako v predchádzajúcich dvoch, autor sa i v nej zameriava predovšetkým na láskavý a oslobodzujúci situačný humor, vyplývajúci najmä z dlhoročných manželských vzťahov. Jeho osobná skúsenosť v jednotlivých príbehoch si nekladie žiadne literárne ciele, až na jeden – pobaviť svojho čitateľa. Päťdesiat päť príbehov, ktoré sú v knihe obsiahnuté, mapuje dianie v rodinách i spoločnosti počas nedávnych rokov pandemických opatrení, až po súčasnosť. Autor si je vedomý, že čitateľ sa s mnohými príbehmi stotožní, prídu mu osobne i ľudsky blízke a v čitateľovi budú emočne ešte dlho doznievať – minimálne vo forme úsmevu.