Operačné stredisko tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby. Takto znie oficiálny názov tiesňovej linky záchrannej zdravotnej služby, ktorú poznáme najskôr pod číslom 155. Linky pre záchranu života. Nie každý má skúsenosť s volaním na túto linku. No tí, čo pomoc potrebovali, mohli sa sami presvedčiť, že na druhej strane bol vždy niekto, kto im ochotne poradil a v prípade potreby pomoc aj poslal.

Vždy je tu totiž niekto. Niekto pre vás, kto sedí za telefónom na linke 155 a je pripravený či pripravená pomáhať. Ten niekto má meno, ktoré však v danom okamihu nie je podstatné. Podstatné je, že počúva a pomôže. Nie len raz za deň, tie volania prichádzajú neustále. A oni sú tu, dennodenne. Pre vás sú bez mena, ale sú najdôležitejším článkom v reťazi záchrany života. Ich skúsenosti sú na nezaplatenie.

Pracujú pod psychickým tlakom, ktorý si bežný človek nevie predstaviť. Majú málo času na vyhodnotenie situácie a konečné rozhodnutie. O živote človeka rozhodujú minúty. Ich nevýhodou je, že nevidia. Nie sú slepí, len nie sú na mieste udalosti alebo nešťastia. Spoliehajú sa na informácie, ktoré dostávajú od volajúceho. Preto sa pýtajú, preto majú otázky. To nie je z dôvodu, že by hovor chceli naťahovať, oni sa potrebujú dostať do obrazu, aby mohli pomôcť. Ročne spracujú viac ako pol milióna volaní. Počet hovorov, ktoré za skoro sedemnásť rokov existencie Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby prijali a koľko udalostí vyriešili, si viete rýchlo vypočítať.

Operátorov tiesňovej linky záchrannej zdravotnej služby nie je veľa, ale sú to ľudia na správnom mieste. Robia prácu, ktorú si mnohí nevedia ani predstaviť. Sú tu a budú tu vo chvíľach, keď budete potrebovať pomoc. Budú s vami na telefóne, pokiaľ pomoc nepríde k vám. Budú vám dávať rady a inštrukcie, aby ste spoločne urobili všetko potrebné pre záchranu života.

Každé volanie je svojím spôsobom príbeh. Príbeh váš, ale aj niekoho na druhej strane tiesňovej linky. Ten príbeh prežívate spoločne, no každý z inej strany. Aj operátori majú svoje emócie, nie sú to stroje bez empatie. Nie každý príbeh má šťastný koniec, s nimi sa ťažko vyrovnáva. Ale aj to je súčasťou práce na tiesňovej linke. Poďte spolu so mnou nahliadnuť do sveta na druhej strane linky 155.

Niečo o autorovi Július Pavčo – lekár, záchranár, pedagóg a príležitostný publicista. Momentálne riadi činnosť Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby na Slovensku, no v systéme záchrannej zdravotnej služby sa pohybuje viac ako dve desaťročia. Počas tohto obdobia ho služobné povinnosti zaviali do rôznych kútov Slovenska. Stretol sa s nespočetným množstvom ľudských príbehov a osudov, s niektorými osobne a iné mu boli rozpovedané. Svojím spôsobom sú neuveriteľné, jedinečné a neopakovateľné. Ako ľudský život. Vo voľnom čase si ich zapisuje a občas ich publikuje. Reakcie ľudí a odozva po prečítaní publikovaných príbehov ho nakoniec presvedčili, že by mali byť prístupné pre všetkých a mohli sa zaradiť medzi lastovičky slovenskej literatúry v tomto odbore.