Sebaporaňovanie ako symptóm vývinovej poruchy subjektívneho sveta umladistvých púta v posledných rokoch stále väčšiu pozornosť.Sebapoškodzujúce správania majú paradoxnú funkciu sebaopatery. Znižujúneznesiteľné stavy napätia, naliehavé suicidálne myšlienky ustupujú dopozadia a preruší sa úzkosť zo straty seba a „zošalenia“. Biografickyzisťujeme často traumatizácie v detstve, ťažké emočné zanedbávanie alebozážitky sexuálneho zneužívania. Názorne je vysvetlená komplexnápsychodynamika sebaporaňujúceho správania u mladistvých a vyúsťuje dopraktických terapeutických odporúčaní.