Monografia Stanislavy Sivčovej zapĺňa „biele miesto“ v slovenskej literárnej vede teoretickou a praktickou analýzou prechodnej oblasti literatúry medzi umeleckou a populárnou prózou. Na pozadí slovenského, poľského a anglofónneho výskumu bádateľka diferencuje jednotlivé pojmy ako popkultúra, masová kultúra, gýč, brak, žánrová literatúra či tzv. literatúra stredu a vytvára teoretický podklad pre interpretácie diel, ktoré súčasná kritika reflektuje protirečivo, pretože sa nedajú jednoznačne zaradiť ani do umeleckej, ani populárnej literatúry. Sivčovej konkretizácie diel Denisy Fulmekovej, Michala Hvoreckého, Ondreja Štefánika, Richarda Pupalu, Ivany Gibovej a Tomáša Vargu vychádzajú z detailného poznania žánrových charakteristík, z hodnotenia základných prvkov, ako aj podstatných textových detailov.