Život starnúceho spisovateľa Jeana Daragana, sa začína v posledných dňoch Okupácie. Dej románu siaha do začiatku päťdesiatych rokov, do obdobia jeho prvých detských spomienok, kedy sa Francúzsko snažilo vysporiadať s problémami kolaborácie a vojnového profitérstva. Spisovateľ stretne zvláštne ľudské existencie akoby na pomedzí reality a sna, ktoré v ňom vyvolajú spomienky na dávno zabudnuté udalosti vlastného detstva a osoby s nimi spojené, a ktoré dovtedy v jeho pamäti tvorili biele miesta. Pútavo popisuje parížske štvrte Blanche, La Muette, tiché predmestie Saint-Leu, ale aj náhlu cestu na Juh, do miest „za hranicami“ a „do mesta, ktoré sa volá Rím“ – ktoré malý chlapec ešte nikdy nevidel, a kam sa vlastne dostal až neskôr, ako mladý muž. Vtedy vyhľadá niektorých z aktérov jeho detstva, aby na nich vzápätí na ďalších tridsať rokov zabudol... a pripomenie mu ich až nález strateného adresára.