Silný príbeh výnimočnej a nadanej Milevy Marićovej, prvej manželky Alberta Einsteina, ženy s ťažkým životným osudom, ktorá si so sebou nosí svoj náklad smútkov. Ako jedna z prvých žien študovala teoretickú fyziku na univerzite v Zürichu, no napriek talentu a úsiliu sa jej nepodarilo naplniť svoje ambície a stať sa vedkyňou. Autorka pri písaní románu vychádzala z autentických dokumentárnych materiálov, ale i predpokladov, podľa ktorých bola Mileva spoluautorkou Einsteinových prevratných prác na poli fyziky. Kniha je skôr sugestívnym psychologickým románom než biografickou rekonštrukciou. Ponárame sa do vnútorného sveta krehkej a citlivej ženy, ktorá sa vo chvíli bolestivého a ponižujúceho rozpadu svojho manželstva vracia k zásadným udalostiam svojho života, ku vzťahu s komplikovaným, nepredvídateľným a citovo nezrelým mužom a analyzuje, prečo sa jej nepodarilo naplniť životné sny a ambície. Ide o univerzálny príbeh ženy, ktorá v istej chvíli svojho života musela voliť medzi osobnými ambíciami a starostlivosťou o rodinu a potom už nebolo cesty späť. Jej kariérny aj osobný život zároveň nezvratne poznamena psychický otras spojený so smrťou prvého dieťaťa. Mileva bojuje s depresiami, komplikovanou finančnou situáciou nezabezpečenej matky dvoch detí, zdravotnými problémami mladšieho syna a snaží sa pri tom neprepadnúť úplnej beznádeji, nájsť v sebe zbytky energie a ísť ďalej. O autorovi Slavenka Drakulić – novinárka a spisovateľka, narodila sa v Rijeke v roku 1949. Doteraz vydala štrnásť kníh a viaceré z nich sú preložené do viac ako dvadsiatich jazykov. Šesť titulov jej vyšlo v americkom vydavateľstve Penguin. Vo svojich publicistických dielach sa zaoberá najmä témou komunizmu a vojny. Jej prvé publicistické dielo Smrtni grijesi feminizma (1984) bolo jedným z prvých feministických diel v Chorvátsku. Nasledovali Kako smo preživjeli komunizam i čak se smijali, Balkan Express, Cafe Europa, Oni ne bi mrava zagazili (za ktorú na Knižnom veľtrhu v Lipsku v roku 2004 získala Ocenenie za európske porozumenie), Tjelo njenog tjela a Basne o komunizmu. Vo svojich beletristických dielach sa zaoberá ženským telom, chorobou a traumou. Vydala romány Hologrami straha, Mramorna koža, Božanska glad, Kao da me nema, Frida ili o boli, Optužena a Dora i Minotaur. Žije striedavo v Chorvátsku a Švédsku. Jej články vyšli v časopisoch a novinách The Nation, The New Republic, The New Yor Times Magazine, The New York Review of Books, Süddeutsche Zeitung, Internazionale, Dagens Nyheter, The Guardian, Eurozine a v iných medzinárodných aj lokálnych médiách.

Recenzie „Odkedy Virginia Woolfová vymyslela postavu Shakespearovej sestry, dalo sa písať o tom, čím sa človek nestane, ak je ženou. …Čo ak by mal Einstein sestru s vlohami pre teoretickú fyziku? Nuž, mal takú manželku. Volala sa Mileva, podarilo sa jej odísť na štúdiá a ako jediná žena bola Albertovou spolužiačkou. Mali spoločné témy a potom deti. Ich príbeh však nie je podobný manželom Curiovcom, ktorí skúmali rádioaktivitu spoločne. Aký relatívny je príbeh, ktorý zmenil fyziku!“ Zuska Kepplová

„Tento román hovorí o ťarche, ktorú pociťuje žena pri silnom a geniálnom mužovi, o vzťahu dvoch intelektuálne rovnocenných partnerov, ktorým však spoločenské normy a konvencie vytvárajú celkom odlišné podmienky.“ Tina Lešničar

„Slavenke Drakulić sa podarilo vytvoriť grandiózny, veľmi dojemný román, ktorý dokonale obnažuje tragédiu ženy, ktorá kvôli láske opustila samú seba. S empatiou a brilantným zmyslom pre jemné tóny ľudskej krehkosti nás autorka vtiahne do Milevinho myšlienkového sveta, plného lásky k Albertovi, ale i nádejí a snov, či pochybností a démonov, ktorí ju prenasledovali celý život. Drakulićovej jednoduchý a priamočiary jazyk robí Milevinu narastajúcu samotu a zúfalstvo hmatateľnými bez toho, aby do nich upadol aj čitateľ.“ Rosa Emma

O edícii Pevný bod: edícia kvalitnej európskej prózy Nová knižná edícia vydavateľstva Zelený kocúr s názvom Pevný bod je zameraná na výber z hodnotnej európskej prózy. Ponúka slovenským čitateľom diela autorov, ktorí predstavujú piliere európskych hodnôt.
„Dajte mi pevný bod vo vesmíre a pohnem Zemou.“ Archimedes Redaktorka edície: Renata Deáková