Kniha je spracovaná formou dvojjazyčného katalógu (slovensko-anglického), pričom kompletizuje a podáva prehľad základných informácií a nových poznatkov o archeologickej lokalite, získaných vedeckým bádaním v minulosti, no predovšetkým v posledných rokoch. Autori publikácie Gabriel Fusek z Archeologického ústavu SAV Nitra a Andrea Slaná z Považského múzea v Žiline, boli zároveň členmi výskumného tímu archeológov pracujúcich na hradisku od roku 2013 do roku 2019. Počas týchto rokov sa tímu archeológov podarilo zhromaždiť mnohé poznatky doplňujúce mozaiku osídlenia Veľkého vrchu a objaviť početnú kolekciu artefaktov. Snaha prezentovať získané nálezy a oboznámiť nielen odbornú, ale aj širokú verejnosť o nové poznatky vyústila do prípravy výstavy, ktorej súčasťou je katalóg prinášajúci množstvo informácií, fotografií a detailných opisov vystavených exponátov.

Hradisko bolo vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku v roku 1967. Rozprestiera sa na kopci nazvanom Veľký vrch, pri obci Divinka neďaleko Žiliny. Pozostáva zo sústavy opevnení vytvárajúcich tri oddelené celky akropolu, vrcholovú časť a podhradie. Najstaršie opevnenie na Veľkom vrchu súvisí s ľudom lužickej kultúry. Počas výskumu sa zistilo, že už v mladšej dobe bronzovej sa tu rozprestieralo výšinné sídlisko. Na začiatku neskorej doby bronzovej ho obyvatelia osady opevnili v rozsahu, v akom ho možno vidieť dodnes. V mladšej dobe železnej a staršej dobe rímskej sídlilo na Veľkom vrchu obyvateľstvo púchovskej kultúry. Opevnili najvyššie položenú časť hradiska. Vybudovali menší hrádok s plochou asi 0,6 ha. Napokon vo včasnom stredoveku na hradisku sídlili Slovania. Novodobý výskum sa zameriaval predovšetkým na relikty tohto osídlenia. Pri budovaní opevnenia Slovania využili zvyšky valov z doby bronzovej. Z veľkomoravského obdobia boli objavené exkluzívne predmety dokladujúce prítomnosť miestnej elity a vojenskej družiny na hradisku, ako napríklad ostrohy a hroty šípov. Význam lokality dokladajú tiež viaceré hromadné nálezy železných predmetov. Viaceré nálezové situácie vo vrcholovej časti hradiska a na akropole poukazujú na existenciu drevených obydlí postavených na kamennej podmurovke. Prístupovú cestu z Považia vtedy uzatvárala brána chránená vežovitou stavbou. K spresneniu datovania náleziska prispeli fyzikálne analýzy uhlíkov z driev stavebných konštrukcií. Nálezisko podlieha najvyššiemu stupňu ochrany kultúrnej pamiatky.