Ľudské práva vo svojom pôvodnom význame a poslaní nás mali chrániť pred štátom a jeho zásahmi do našej fyzickej integrity. Chránili náš život, zdravie, osobnú slobodu či osobnú bezpečnosť. Tomu bol venovaný druhý zväzok trojdielnej publikácie o medzinárodnej ochrane ľudských práv.

V tomto záverečnom zväzku je predmetom záujmu súkromie človek, jeho osobný rozvoj a sebarealizácia v spoločnosti, v intímnom kruhu rodiny či v ešte intímnejšom svete myslenia, svedomia, ale aj viery. Oveľa väčší priestor je venovaný súkromným vzťahom medzi ľuďmi, pri ktorých štát zodpovedá za to, aby k porušovaniu ľudských práv nedochádzalo ani medzi nimi navzájom. Väčší priestor je daný aj otázkam susedských vzťahov, pracovného práva či dedenia. Samozrejme, nezabúda sa ani na zásahy štátu do nášho súkromia pri domových prehliadkach, odpočúvaní, sledovaní našej emailovej komunikácie a nášho pohybu vo virtuálnom svete internetu. Evolučným vývojom judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá tvorí základ aj v treťom zväzku, sa dostávame aj k riešeniu otázok, ktoré náš právny poriadok neupravuje, čo ale neznamená, že neexistujú, ako napríklad náhradné materstvo alebo osvojenie detí pármi rovnakého pohlavia. Tento vývoj judikatúry podstatne rozširuje okruh ľudských práv, ktoré Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd priamo neupravuje. Ako príklad možno uviesť právo na životné prostredie v rozšírenom chápaní práva na súkromie či sociálne práva vrátane dôchodkového zabezpečenia v rámci práva na pokojné užívanie majetku.