Unikátna kniha učiteľa z nováckeho židovského pracovného tábora z rokov II. svetovej vojny, ktorý skonal krátko po ukončení tejto knihy a oslávení svojej storočnice v novembri 2019, nerozpráva iba príbeh uznávaného bojovníka proti fašizmu, vyznamenaného a uznávaného nielen domácimi, ale aj zahraničnými hlavami štátov, ale je najmä citlivým obrazom doby a života nielen židovskej komunity a jej vyrovnávania sa s holokaustom, ale fakticky celej slovenskej spoločnosti: kolaborujúcej, pasívne sa prispôsobujúcej, ale tiež vzdorujúcej aj za cenu vlastného života v radoch povstalcov či partizánov.

Pán Alexander Bachnár bol účastník SNP židovského pôvodu, ktorý vo februári 1940 narukoval do šiesteho robotného práporu. Jeho príslušníci dostali staré prefarbené uniformy po príslušníkoch rakúsko–uhorského námorníctva ešte z 1. svetovej vojny, pretože bolo potrebné, aby sa odlišovali od ostatných vojakov. V júni 1942 dostal príkaz odísť do pracovného tábora v Novákoch, kde istý čas nakladal uhlie, učil na tamojšej základnej škole a nakoniec sa sám stal jej riaditeľom. Po Novákoch sa s viacerými ľuďmi z tábora zapojil do povstania – v tábore pôsobila komunistická bunka, preto povstanie očakávali a pripravovali sa naň. Zháňali a kupovali zbrane od slovenských vojakov a po nociach sa cvičili, ako s nimi zaobchádzať. Až do konca vojny bol partizánom. Zaujímavé je najmä to, že v povstaní bojovala čisto Židovská jednotka, ktorá sa skladala práve z chlapcov z Nováckeho tábora a mala asi dvestopäťdesiat členov. Alexander Bachnár v nej pôsobil ako veliteľ čaty. Jeho skupina bojovala na viacerých frontoch – pri Turčianskom Svätom Martine, v Gaderskej doline či na Krížnej, kde došlo aj k rozdeleniu skupiny: väčšia časť sa spojila so sovietskou jednotkou, druhá, tá pod jeho velením, smerovala na Vtáčnik.

Po vojne mu bol udelený vojnový kríž, medaila za chrabrosť (Československá medaila za chrabrosť pred nepriateľom), Rad Slovenského národného povstania za zásluhy počas SNP a ďalšie vyznamenania nielen doma, ale aj v zahraničí.