Margaréta biela je príbehom Heleny Weinwurmovej, ktorá sa 27. marca 1942 ocitla spolu so sestrou Aničkou medzi 703 mladými dievčatami v druhom slovenskom transporte do Osvienčimu. Je to príbeh mladého dievčaťa, ktoré dospievalo v ženskej časti nacistického koncentračného tábora Auschwitz - Birkenau. Helenin príbeh prináša svedectvo doby, ktorá sa môže kedykoľvek zopakovať a ktokoľvek z nás sa v nej môže stať nežiaducim. Hovorí o tom, aký dopad môžu mať naše osobné príbehy a tragédie na životy druhých, predovšetkým na našich najbližších a na ďalšie generácie. Odhaľuje bolestivé spomienky jednej ženy, neskôr matky, ktorá po skúsenosti koncentračného tábora nachádzala vzťah k samej sebe a hľadala svoje bezpečné miesto v spoločnosti. Helenino rozprávanie dopĺňajú spomienky jej synov Petra, Pavla a nevlastného syna Jozefa. Reflektujú svoje i mamine možné vyrovnávanie sa s tragédiou, akou bol holokaust. Texty citlivo spracovala Petra Nagyová.