Učebnica vychádza z vízie dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v súvislosti s reformou vysokoškolského štúdia práva. Obsahom reforiem malo byť prehodnotenie skladby učebných predmetov v duchu výziev 21. storočia a pozície práva, a právnych vied v tomto procese, ako aj zmena metodológie samotného pedagogického procesu. Súčasťou profilácie učebných predmetov bolo aj zakomponovanie študijného predmetu „Ochrana ľudských práv“ do bakalárskeho, magisterského a čiastočne aj doktorandského štúdia v pozícii povinného predmetu s presunom pozornosti z law in books na law in action. Do systematiky, štruktúry a metodiky spracovania tejto učebnice sa premietli obidva tieto aspekty. Predkladaná učebnica zľahka naznačuje mimoprávne súvislosti ochrany ľudských práv (históriu a teóriu ľudských práv) a selektuje rozsah ľudských práv, ako aj ich nadnárodný charakter. Prvý zväzok obsahuje:

metodiku tvorby učebnice, ktorá je obsiahnutá v úvode, vkomponovanie učebného predmetu „Ochrana ľudských práv“ do súčasného študijného programu v rámci Katedry medzinárodného práva a vízie postupného zriadenia samostatného vedecko-pedagogického pracoviska so zameraním na problematiku ochrany ľudských práv, ktorá je tiež súčasťou rozšíreného úvodu, historický prierez filozofickým myslením o ľudských právach a jeho premietnutie do konkrétnych historických udalostí a vice versa s dopadom na kodifikovanie ľudských práv a tvorbu organizačno-inštitucionálnej základne pre praktickú ochranu ľudských práv, ktorá je obsiahnutá v prvej kapitole, základné teoretické pojmy a inštitúty ľudských práv, ako aj ich klasifikáciu, ktoré sú rozoberané v druhej časti prvej kapitoly, popis univerzálnych a regionálnych nadnárodných systémov ochrany ľudských práv s osobitnou pozornosťou na európsky systém ochrany ľudských práv vytvorený v rámci medzinárodnej organizácie Rady Európy, ktorý je osobitne zameraný na historický vývoj, hlavné dokumenty a systém ochrany ľudských práv rozoberaný v druhej až štvrtej kapitole, rozbor tzv. politických slobôd cez prizmu ich ochrany ESĽP, čím sa zvýrazňuje úzka prepojenosť medzi demokraciou a ľudskými právami, ktorej vyjasnenie a vymedzenie patrí v súčasnosti k hlavnej otázke ďalšieho vývoja ochrany ľudských práv najmä z hľadiska postavenia a poslania európskeho ústavného súdnictva; jednotlivé politické slobody – sloboda prejavu, sloboda združovania, sloboda zhromažďovania a volebné právo sú potom rozoberané v záverečných štyroch kapitolách prvého zväzku tejto učebnice.