Podobne ako v prvej časti špionážnej trilógie pod názvom PREHRA, aj v jej pokračovaní sa ako červená niť vinie celým príbehom priateľstvo dvoch spolužiakov zo štúdií v Leningrade, Rusa Voloďu a Slováka Gulivera. Najprv sa stretnú na Kaukaze, kam Guliver prichádza na priateľovo pozvanie. Keďže sú obaja výborní lyžiari, vyberú sa na dobrodružný freeride, ktorý sa skončí uväznením Gulivera na neznámom mieste. Na jeho oslobodení sa podieľajú nielen miestni horali, ale aj jednotky KGB. A tak sa Guliver nechtiac ocitá v sieti záujmu KGB, z ktorej sa dá len ťažko vymotať.

Druhá časť sa odohráva v revolučnom roku 1989, keď sa postupne rozpadá sovietske impérium a v štátoch strednej a východnej Európy rozpadá komunistický režim. Pádom berlínskeho múru sa končí dlhé obdobie studenej vojny a v postkomunistických krajinách nastupuje éra demokratickej vlády. Zmena politických pomerov stavia dávnych priateľov pred nové rozhodnutia. Každý z nich sa svojím spôsobom snaží začleniť do novej situácie a nájsť uplatnenie v politickom živote. Voloďa sa vracia z NDR do vlasti a rozhodne sa vystúpiť zo služieb KGB. Urobí bleskovú kariéru, ktorá ho vystrelí na vysokú pozíciu v Kremli. Guliver sa na Slovensku zaoberá rozvojom ekonomiky, do ktorého patrí aj konverzia. Je vyslaný na konferenciu do Washingtonu, kde tajné služby znovu rozohrávajú nebezpečnú hru o získanie dôležitých dokumentov, a na túto misiu neváhajú použiť Gulivera. Žáner špionážneho románu vznikol na začiatku 20. storočia. Podnet na to dala rivalita a intrigy medzi svetovými veľmocami a vznik tajných služieb jednotlivých štátov. Živnou pôdou pre tento žáner sa neskôr stala studená vojna, vznik medzinárodných zločineckých organizácií, globálny terorizmus a technologická špionáž. Zo známych mien autorov tohto žánru hodno spomenúť Angličanov Johna Le Carré, Fredericka Forsytha, Kena Folletta a Američanov Roberta Ludluma, Toma Clancyho, Daniela Silvu a ďalších. Je potešujúce, že aj na Slovensku sa ujala špionážna literatúra a začal sa jej venovať práve Mark Verin.