Vinohradníctvo predstavovalo v minulosti v malokarpatskej oblasti významné odvetvie poľnohospodárskej výroby a od nepamäti sa vyznačovalo určitými charakteristickými znakmi. Vzhľadom na určujúce nároky na pôdne a klimatické podmienky vznikali lokality, v ktorých sa koncentrovala výsadba viniča a vinohradníctvo sa stalo hlavným zamestnaním a zdrojom obživy väčšiny tamojšieho obyvateľstva. O vinohradníctve a vinohradníckej výrobe sa už popísalo mnoho, ale napriek tomu v tejto oblasti stále existujú „biele miesta“, ktoré čakajú na svoje podrobnejšie historiografické spracovanie. Takýmto „bielym miestom“, na ktoré sa v tejto monografii sústredíme, je aj organizácia a správa vinohradníctva, resp. viničných hôr, v malokarpatských vinohradníckych mestách v období od konca 16. a počas 17. storočia. Predovšetkým 17. storočie, hlavne jeho prvá polovica, bolo v dejinách spomínaných miest zlomovým. Toto obdobie sa niekedy označuje aj ako „zlatý vek“ malokarpatského vinohradníctva. Konkrétnejšie našu pozornosť upriamime na tri malokarpatské mestá, a to Svätý Jur, Pezinok a Modru, ktoré ležia v srdci malokarpatskej vinohradníckej oblasti.