Scrutonova Hudobná estetika je azda prvým súhrnným výkladom hudby a jej významu z perspektívy modernej filozofie, je zároveň jediným textom o tejto téme, ktorý obsahuje relevantné hudobné príklady. Autor svoje úvahy otvára metafyzikou zvuku, podáva dištinkciu medzi zvukom a tónom, analyzuje rytmus, melódiu a harmóniu a dospieva k novému chápaniu hudby ako intencionálneho objektu obrazotvorného vnímania. Kniha sa zaoberá rôznymi dimenziami hudobnej organizácie a hudobného významu a podrobne vysvetľuje, prečo je hudba expresívnym médiom. Autor vysvetľuje a kritizuje mnohé módne myšlienky hudobnej filozofie a hudobnej teórie a obhajuje morálny význam hudby, miesto hudby v našej kultúre a potrebu hudobníkovho i poslucháčovho vkusu. Kriticky skúma rôzne školy hudobnej analýzy a odmieta kritiku tonality ako základu hudobného poriadku. Scruton vyzdvihuje objektívnosť estetických hodnôt, definuje princípy kritiky a svoju prácu ukončuje vehementnou kritikou modernej populárnej hudby.