Rehoľné spoločenstvá sú neoddeliteľnou súčasťou duchovných dejín Slovenska, miestami kultúrneho a civilizačného pokroku. Poznávaním ich minulosti odhaľujeme nielen ich kresťanský a spoločenský prínos, ale hlavne duchovný odkaz, ktorý je dodnes živý. Objektom môjho výskumu sú členovia jednej z najstarších reholí pôsobiacich na našom území - rehole premonštrátov. Do Uhorského kráľovstva prenikli premonštráti v priebehu 12. storočia ako do jednej z posledných krajín na hranici s východnou Európou a pri dotyku s pravoslávím. Na teritóriu dnešného Slovenska boli premonštrátske komunity dokázateľne založené v šiestich lokalitách. Najstaršie komunity prišli do Bzovíka a Lelesu v poslednej štvrtine 12. storočia. V prvej tretine 13. storočia boli vybudované konventy v Bíni, Jasove a Šahách. Prepoštstvo v Kláštore pod Znievom vzniklo kráľovskou fundáciou v polovici 13. storočia. Práca sa usiluje zmapovať život premonštrátov v štyroch konventoch v období stredoveku na slovenskom území bývalého Ostrihomského arcibiskupstva. Konkrétne ide o Konvent sv. Štefana kráľa v Bzovíku a Konventy bl. Panny Márie v Bíni, Šahách a Kláštore pod Znievom. Výber týchto kláštorov súvisí s ich podobným osudom. Tri z týchto prepoštstiev - v Bzovíku, Bíni a Šahách - boli založené členmi veľmožského rodu Hont-Poznanovcov.