Hoci rozsahom skromné, no myšlienkovým bohatstvom oplývajúce dielo kapucína a významného literárneho vedca Giovanniho Pozziho (1923 - 2002) „Mlčanie“, ktoré vyšlo v Miláne v roku 2002 pod názvom „Tacet“ a možno ho oprávnene považovať za jeho testament. Tichá kniha o samote a tichu, o pamäti, čítaní a počúvaní. Vychádza v slovenskom preklade kapucína Pavla Prihatného. Giovanni Pozzi po kňazskej vysviacke na univerzite vo Fribourgu pod vedením Gianfranca Continiho (1912 - 1990) a Giuseppe Billanovicha (1913 - 2000) absolvoval štúdium románskej filológie. V roku 1955 sa habilitoval a od roku 1960 až do roku 1988 pôsobil ako riadny docent talianskej literatúry na univerzite vo Fribourgu. Žil v kapucínskom kláštore v Lugane, kde vybudoval spolu s architektom Mariom Bottim rozsiahlu knižnicu známu ako „Biblioteca Salita dei Frati“, ktorá sa stala vitálnym centrom kultúrneho života kantónu Ticino. Giovanni Pozzi bol medzinárodne známym a renomovaným učencom, vedcom, filológom, milovaným a vyhľadávaným učiteľom, esejistom a literárnym kritikom. S osobitným záujmom sa venoval barokovej literatúre a ikonografii. Bol držiteľom viacerých významných kultúrnych a vedeckých ocenení.