Poviedky Varlama Šalamova sú poctou tomu ľudskému, čo pretrváva aj v neľudských podmienkach. A odsúdením toho neľudského. Ako sám hovorí: „Každá z Kolymských poviedok zasadzuje úder stalinizmu“. A tiež: „Zaucho musí byť stručné a zvučné.“

Popri Solženicynových knihách patrí práve Šalamovov šesťdielny cyklus Kolymské poviedky k najdôležitejším svedectvám o živote v gulagoch. Táto kniha prináša prvý diel, ako aj výber z jeho próz zverejnených v ďalších častiach.

„Kolymské poviedky nezabránia tomu, aby sa objavili ďalšie formy pekla. Ľudská duša je zjavne poznačená prvotným zlom. Preto sa dobro neprejavuje v stave na dne, ale v oveľa vyšších sférach.“ (z listu Nadežde Mandeľštamovej)